Nie som žiadny historik ani Indiánológ. Nedávno som čítal zaujímavé články ktoré vo mne vyvolali akýsi rozpor ako vyspelá bola táto civilizácia a ako sa "zrazu" vyparila z povrchu zemského.Odkiaľ prišli?
Na túto otázku neexistuje príliš jasná odpoveď. Pôvod Mayov je sporný. Niektorí výskumníci tvrdia, že sú potomkami Olmékov, ktorí po zániku San Lorenza (900 pred Kr.) utiekli na východ. Problém je však v tom, že okrem písma a možno kalendára, Mayovia s Olmékmi nemajú veľa spoločného, ako aj v tom, že ako vieme (nejakí) ľudia žili na mayskom území už pred rokom 900 pred Kr. Podľa iných názorov Mayovia pochádzajú z vysočín (pri tichomorskom pobreží), odkiaľ sa rozšírili aj do nížin. Mnohí historici nedokážu preniesť cez srdce, že by Indiáni, do 19. storočia považovaní za divochov, boli schopní vybudovať také podivuhodné mestá. Podľa jedných išlo o utečencov z potopenej bájnej Atlantídy, iní zase tvrdili, že Mayovia sú potomkami Židov vyhnaných z Palestíny.Už vtedy vzrušovali historikov mayské stupňovité chrámy nápadne podobné egyptským pyramídam. Žeby Egypťania dávno pred Kolumbom preplávali Atlantický oceán až do Strednej Ameriky?
Ako žili?
Budovali sa mestá s nádvoriami na náboženské obrady, chrámami, palácmi, či ihriskami na loptové hry. Mesto sa chápalo skôr ako kultové stredisko, než ako miesto na bývanie. Stavali diaľkové cesty cez džungľu, vysušovali močiare, stavali podzemné nádrže na vodu.
Spoločnosť
V klasickom období sa mayská spoločnosť členila na:
a) vládnucu vrstvu:
- vládcu,
- šľachtu (jeho rodinu s ich družinou a dvoranmi) a
- kňazov,
b) strednú vrstvu
- špecialisti,
- remeselníci,
- manažéri a
- úradníci
Vplyvní ľudia z tejto vrstvy sa dostali aj do vládnucej vrstvy.
c) bojovníkov,
d) otrokov (výlučne zajatí nepriateľskí vojaci) a
e) ostatných.
Spoločenské vrstvy sa podobali oddeleným kastám. Kňazi boli často súčasne vládcami a naopak. Hospodársky základ tvorilo poľnohospodárstvo, najmä pestovanie kukurice. Ako platidlo sa používali kakaové bôby.
Doteraz popis vyvolával takmer idylické predstavy a u niekoho mohol vyvolať vôľu nakuknúť do tohto obdobia osobne. Mierne ale pritvrdím.
Mayskú ríšu tvorili mestské štáty ovládané kráľom. Obyvatelia týchto štátov sa nesmeli slobodne pohybovať a sťahovať.
Mayskú ríšu tvorili mestské štáty ovládané kráľom. Obyvatelia týchto štátov sa nesmeli slobodne pohybovať a sťahovať.
Mayovia boli, dalo by sa povedať, niečo ako vynálezcovia futbalu. Ich hra sa volala pelota a úlohou bolo len za pomoci lakťov a bokov odraziť loptu do kamenného kruhu na súperovej strane hracieho poľa. Porazené mužstvo v turnajoch za prehru platilo životom, takže o hraní pre zábavu môžme pomlčať.
Boli pohania, svojim obetiam vyberali srdce z tela. Žiaden indiánsky kmeň v Amerike sa neobával smrti.
Aká bola ich kultúra a vedomosti?
V porovnaní s imperiálnou kultúrou Inkov si vyspelá mayská civilizácia zaslúži označenie intelektuálna.
Ich písmo bolo jediné ozajstné písmo v celej prekolumbovskej Amerike.
Ich kalendár, alebo lepšie povedané viacero paralelných kalendárov, bol najzložitejší kalendár v predkolumbovskej Amerike. Známy francúzsky historik Raymond Cartier napísal, že veda Mayov v mnohých oblastiach predbehla vedu Grékov a Rimanov. Používali napríklad náboženský rok s 260 dňami, slnečný rok s 365 dňami a Venušin rok s 584 dňami. Presná dĺžka slnečného roku je dnes vypočítaná na 365,2422 dňa. Mayovia sa mu priblížili neuveriteľne presne - vyrátali číslo 365,2420. Rozdiel je iba dve desaťtisíciny! Mayovia zostavili na základe svojich pozorovaní Slnka veľmi presný kalendár, ktorý bol v tom čase presnejší ako juliánsky kalendár.
Najznámejším observatóriom mayskej kultúry je už spomenutý El Caracol (foto). Veľa sa o ňom síce nevie, ale predpokladá sa, že slúžilo na určovanie okamihov rituálov, osláv a sejby.Mimochodom, poľnohospodárstvo bolo neuveriteľne primitívne. Mayskí roľníci nepoznali pluh, nepoužívali ťažné zvieratá, nemali povozy, lebo na ne treba koleso a to nepoznali. Hlavnou plodinou bola kukurica. Na určitej ploche bola najprv džungľa zrovnaná so zemou, vyťaté stromy boli po vyschnutí používané ako kurivo. Po dažďoch urobili roľníci spicatými tyčami do zeme diery a do každej z nich vhodili niekoľo zŕn. Po žatve nechali pole ležať ladom a pokračovali o kus ďalej, na novom pozemku ukradnutom džungli. Nepoužívali žiadne hnojivo, preto každé pole potrebovalo dlhé obdobie odpočinku, než mohlo opäť rodiť. Ako uvidíme ďalej, toto mohlo mať fatálne dôsledky na (ne)prežitie Mayov.
Ich matematika používala nulu, ktorú v tom čase v Európe ani Rimania ani Gréci nepoznali. V tom čase bola indiánska kultúra Mayov podstatne vyššia ako európskych národov. Mali zaujímavú číselnú sústavu. Mayovia počítali po dvadsiatkach - mali dvadsiatkovú číselnú sústavu. U Mayov sa dvadsiatka dotýka istej zvláštnosti. Mayovia pôvodne rátali pomocou prstov na rukách a nohách, ich "telové" čísla siahali teda do 20.
Ich astronómia bola takisto veľmi vyspelá. Mayskí kňazi veľmi pravdepodobne vedeli, že Zem je guľatá už tisíc rokov pred Kopernikom.
Terajšie mesto San Pedro, leží na Ambergris Caye [ki:]. Geologicky je to polostrov vychádzajúci z Mexika, no môžeme ho považovať za ostrov, pretože už v dávnej minulosti prekopali starí Mayovia kanál a oddelili tak Ambergris Caye od pevniny.
V čase, keď v Európe vládol temný stredovek Mayovia boli už vysokorozvinutou civilizáciou. Ako vidíme, boli zručnými staviteľmi, vynašli koleso (čo je v rozpre s časopisom Epocha, ktorý tvrdí, že koleso nepoznali), dali základ kalendáru v takej podobe ako ho poznáme dnes. Svoje stavby stavali na základe matematických, geometrických a stronomických poznatkov. Preslávili sa najmä stavbou pyramíd.
Len pre zaujímavosť: ďalšou astronomicky významnou stavbou je Chichén Itzu. Bol postavený niekedy pred rokom 800 n.l. Je to 25 metrov vysoká pyramída, ktorá predstavuje obrovský kamenný kalendár. Má deväť úrovní, ktoré sú schodišťom rozdelené na 18 oddelených terás, ktoré predstavujú 18 20-dňových mesiacov mayského roka. Každé zo štyroch schodísk má 91 schodov, s pripočítaním hornej plošiny to dáva spolu číslo 365 - počet dní v roku. Na každej stene pyramídy je 52 kamenných blokov, ktoré symbolizujú 52 rokov kalendárny cyklus. V deň jarnej alebo jesennej rovnodennosti sa tu odohráva jedinečná hra svetla a tieňa. Na schodisku sa zobrazuje had vchádzajúci po schodoch (vychádzajúci) z pyramídy. Toto predstavenie trvá 3 hodiny a 22 minút.Krvavé náboženstvo
Mayské náboženstvo bolo neuveriteľne krnané. Malo dokonca bohyňu samovraždy Ixtab. Ak u väčšiny náboženstiev je samovražda niečím odsúdeniahodným, Mayovia verili, že samovrah má zaručenú priamu cestu do raja. V ich náboženstve boli bežné ľudské obete, pri ktorých kňazi vybraným osobám, väčšinou vojnovým zajatcom, rozrezali obsidiánovým nožom hrudník, vytrhli srdce a striekajúcou krvou pokropili obraz alebo sochu boha. Z tela obete bola stiahnutá koža, do ktorej sa vzápätí obliekol hlavný kňaz a predviedol v nej rituálny tanec. Ak bol obetovaný človek výborný bojovník, jeho telo bolo rozdelené na malé kúsky mäsa a podávané prítomným mužom, aby získali jeho vlastnosti.
Krv bola považovaná za potravu bohov. Najcennejšia bola z mužského pohlavného údu. Údajne sa na sebaobetovanie hlásili dobrovoľníci, ktorí si pri rituálnom tanci prebodli svoje penisy, prevliekli cez ne špagát, ktorým sa spojili a tancovali tak až do padnutia a úplného vykrvácania. Prýštiacou krvou kňazi omývali sochy bohov.
Čo sa stalo?
Vrchol mayská kultúra dosahuje po roku 800. Okolo roku 900 došlo z dodnes sporných príčin k rýchlemu opusteniu miest v južných nížinách, čím sa tzv. klasické obdobie skončilo. Mayovia južných nížin sa zmenili na primitívnych pestovateľov kukurice, Mayovia severných nížin sa dostali pod vplyv Toltékov (čo napríklad znamenalo vzrast obetovávania ľudí) a neskôr sa rozpadli na veľa (nie nevyspelých) samostatných štátikov. Mayovia vo vysočinách sa zmenili na agresívnych bojovníkov.
Prečo?
Domnienky zániku sú asi nasledovné:
Hladomory.
Starú ríšu tvoril trojuolník miest Uaxactum - Palenque - Copán. Tieto miest apatria k najstarším. Najmladšie mestá (s najkratšou životnosťou) ležia vovnútri tohto trojuholníka, napr. Seibal Ixkun, Flores. Ako to, že sa ríša zmršťovala, hoci nikde nebol žiadny vonkajší nepriateľ? Táto otázka je rovnako závažná ako tá, prečo Mayovia opustili svoje domovy v momente najväčšieho rozkvetu miest.
Možné vysvetlenie by mohlo byť v ekonomických problémoch. Vládnuca elita bola závislá na práci dedinčanov a na poľnohospodárstve, ktoré bolo značne primitívne, ako sme si ukázali vyššie. Pozemky sa postupne vyčerpávali a roľníci museli vypaľovanie ďalšie časti pralesa a vzďaľovať tak polia od miest. Mayské sídla tak zostávali bez poľnohospodárskeho zázemia, čo malo za následok hladomory. Nie mohli donútiť mestské obyvateľstvo sa vysťahovať.
Vzbura roľníkov a otrokov.
Iná teória hovorí o sociálnej revolte ako možnej príčine zániku ríše. Veľké triedne rozdiely medzi sľachtou a chudobnými roľníkmi a otrokmi sa stali príčinou vzbury, ktorá krvou zmyla spoločenskú elitu a zároveň ochromila ďalší rozvoj mayskej kultúry. Triedna štruktúra sa zrútila.
Epidémie.
V kritickej dobe došlo ku katastrofálnemu zhoršeniu hygienických podmienok. V zásobovaní pitnou vodou boli Mayovia odkázaní na spodnú dažďovú vodu. V tejto vode sa výborne liahli moskyti a iní hmyzí prenášači chorôb. V mestách chýbali účinné systémy na odvádzanie odpadnej vody. V dôsledku toho boli zásoby pitnej vody zamorované pôvodcami chorôb a tým sa rýchlo šírili infekcie.
Katastrofálne sucho.
Na zrútenie Mayskej civilizácie mohli mať vplyv zmeny intenzity slnečného žiarenia. Výskumy usadenín na dne yucatánskeho jazera Chichancanb ukazujú, že každých 200 rokov sa nepatrne zvýšila slnečná aktivita. Tá spôsobovala obdobie sucha. Takáto perióda nastala počiatkom 9. storočia, ktorá sa zhoduje so zánikom Starej ríše. Bola najsilnejšia za posledných tisíc rokov. Odlesnená krajina nedokázala udržať biedny zbytok vody, úrody bolo stále menej, mestá zostali bez obživy. Nájdené kosterné pozostatky dokazujú tento trend.
Ako vidíme nejedná sa tu zatiaľ o žiadne vplyvy mužíčkov z vesmíru.
Rečnícka otázka.
Je zaujímavé a stále sa mi nechce veriť, že spoločnosť, ktorá vo veľkej miere ovládala matematiku, vesmír, kalendáre, mala veľké znalosti v stavebníctve, mala dokonca univerzitu, ktorá mala bohaté znalosti v tavení skla, ktorá mala vyspelé náboženstvo na jednej strane, ale mala primitívne poľnohospodárstvo asi ako v prvotno-pospolnej spoločnosti, mala svojich katov vlastného ľudu, robila hromadné obradné popravy nielen zajatcov a otrokov mimoriadne brutálnym spôsobom na strane druhej. Teórie sa krútia okolo jednoduchého a príliš extenzívneho poľnohospodárstva, ktoré "skrachovalo" vďaka prírodným podmienkam alebo okolo primitívnych hygienických podmienok života na jednej strane, a okolo "prepracovaného" spoločenského systému, ktorý sa vymkol kontrole a zahubil vyspelú spoločnosť. Alebo si len myslíme, že Mayovia boli vyspelá kultúra?
"Borec na konec".
Gibsonov film Apocalypto (2006).Pravda či výmysly?: Zdá sa, že kontroverzné spracovanie tém Gibson obľubuje. Po Kristovi si tentoraz vybral starodávnu ríšu Mayov, konkrétne obdobie jej dodnes nevysvetleného zániku. Film ešte ani nebol uvedený v kinách, keď prišli prvé protesty. Priamo z Guatemaly a Mexika, kde dodnes žijú potomkovia Mayov. „Gibson opisuje starých Mayov ako krutých a primitívnych barbarov, je vzdialený realistickému stvárneniu vyspelého kultúrneho spoločenstva našich predkov, namiesto toho ich vykresľuje ako surových a bezcitných zabijakov," cituje BBC Lucia Yaxona, aktivistu na ochranu ľudských práv v Guatemale. Práve na území Guatemaly, Belize, Hondurasu a Mexika totiž Mayovia žili, vrchol tejto tajomnej civilizácie sa datuje na obdobie okolo roku 800. „Gibson prezentuje urážajúce a rasistické predstavy o tom, že Mayovia boli k sebe navzájom brutálni a krutí dávno pred tým, ako sa sem priplavili prví Európania," tvrdí zase Ignacio Ochoa z nadácie Nahual Foundation, ktorá propaguje staré juhoamerické kultúry. Nepáči sa mu ani filmový imidž Mayov, najmä ich ozdoby v ušiach či v nose, podľa neho viac pripomínajúce ľudožrútov z Tichomoria než príslušníkov vyspelej a bohatej mayskej civilizácie. Ozvali sa aj vedci, upozorňujúci na niektoré faktické nezmysly. Podľa archeologičky Lisy Lucerovej z New Mexico State University v Las Cruces Mayovia nikdy neprinášali bohom hromadné ľudské obete.
---
Použité zdroje informácií:http://sk.wikipedia.org/wiki/Mayovia http://sk.wikipedia.org/wiki/Maysk%C3%A1_civiliz%C3%A1cia
http://www.teleplus.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=1140
Časopis Epocha 9/2006, 8/2007.
http://super0020.webovastranka.cz/blog/209/136/Krvavý%20recept http://www.imdb.com/title/tt0472043/
Kniha: Miloslav Stingl: Za poklady mayských měst, Praha 1969.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára